Thrákové a Thrákie

Připravil: Vladimír Dlhý

thrácký jezdecTráci (starogrécky Θρᾷκες - Trakez, latinsky Thraci) boli príslušníci kmeňov, žijúcich na balkánskom polostrove, severovýchodnej Ázii a priľahlých častiach Európy, teda na území dnešného Bulharska, Rumunska, východného Srbska a severozápadného Turecka. Patrili do indoeurópskej jazykovej rodiny, príbuzní s iránskymi (severné kmene bolo ťažko rozoznať od Skýtov), frýgskymi a starogréckymi národmi.
Prvé zmienky o Trákoch pochádzaju od Homéra, ktory sa vo svojon diele Ilias zmieňuje, že Tráci boli spojenci Trójanov. Herodotos píše, že Tráci boli po Indoch najpočetnejší národ na svete.Spočiatku boli politicky nejednotní, roztrúsení na množstvo kmeňov. Pri výprave perzského krála Dareia I. proti Skýtom sa dostala čast Trácie a niektoré trácke kmene pod perzskú nadvládu. Koncom 6. st. pnl vytvorili Tráci vlastný štát Odryské královstvo, ktoré založil Terés, kráľ Odrysov. Vládu po ňom prevzali králi Sitalkes (445 – 424 pr. Kr.) a Kotis I. (383 - 359 pr. Kr.). Odryské královstvo sa však neskôr rozpadlo a dostalo pod macedónsku nadvládu. S rastúcou mocou Ríma sa aj Trácia stala súčasťou rímskej ríše. Rimania Tráciu rozdelili na provincie. Tráci vtedy žili na území týchto rímskych provincií Thrácia, Moesia, Dácia, Bithýnia, Skythia Minor, Mýsia, Macedonia, Pannonia a v iných. Trácke obyvateľstvo bolo romanizované a neskôr asimilované Slovanmi.

Dáci
Patrili medzi trácke kmene, žijúce severne od Dunaja, teda na území dnešného Rumunska. Gréci ich óznačovali ako Gétov, Rimania zasa ako Dákov. Je zložité určiť, či sa jedná o dva rôzne kmene alebo sú to synonymá.
Postupom času sa Dáci začali vyvíjať samostatne, takže sa od ostatných Trákov začali líšiť. Podľa popisu antických autorov boli Dáci vysokí a urastení, mali svetlú pleť, modré oči, plavé nahrdzavelé vlasy, ktoré si obyčajný ľud nad čelom pristrihával a vzadu nechal narásť až po plecia, zato šľachta si ich celé prikrývala frýgskou čiapkou, všetci nosili zastrihnutú bradu. Obliekali si nohavice, široké aj priliehavé, košele, opásavali sa širokým opaskom.Ich spoločnosť bola diferencovaná. Poznali písmo, razili a používali peniaze, stavali impozantné stavby.
Dákov zjednotil kráľ Burebista ( vládol v rokoch 82-44 p. n. l. ), centrum jeho ríše sa nachádzalo v Orastijských horách v meste Sarmisegetuza. Vdaka zjednoteniu mohli Dáci odolávať Rímu a Keltom. Z dáckej ríše sa kvôli vojenským úspechom a pevnej politike stala silná mocnosť. V období, kedy bol zavraždený Július Ceasar, bol podobne dáckou šľachtou zavraždený Burebista. Dácka ríša sa potom rozdelila a stratila svoju moc. Bratia Skorilo a Diurpanes ju opäť zjednotili. Dáci neskôr museli odolávať rímskym útokom. Rímsky cisár Traianus v r. 105-106 n. l. porazil posledného dáckeho kráľa Decebala a dobyl Dáciu, čo znamenalo úplný koniec dáckeho štátu. Dácia bola pripojená k rímskej ríši a dácke obyvateľstvo bolo romanizované.

Trácke vojenstvo
thrácký peltastTráci sa vyznačovali zdatnými vojenskými schopnosťami. Vďaka tomu boli ako žoldnieri súčasťou gréckych, perzských a aj rímskych armád. Trácke vojenstvo záviselo od danej oblasti, pretože Tráci boli rozdelení na mnoho kmeňov, takže ich vojenstvo sa mohlo s každým kmeňom trochu meniť. Bolo ovplyvnené hlavne gréckym, keltským,ilýrskym a na severe aj skýtskym vojenstvom.
Väčšinu tráckeho vojska tvorili ľahkoodení peltasti. Peltast bol ozbrojený niekoľkými oštepmi a peltou, teda prúteným štítom najčastejšie polmesiacovitého alebo okrúhleho či elipsovitého tvaru. Pelta bola potiahnutá kožou a pestrofarebne zdobená. Ďalšie zložky tráckeho vojenstva tvorila lahká jazda, peší lukostrelci a prakovníci. Ľahká jazda bola vyzbrojená oštepmi, kopijou, lukom, príležitostne koženým brnením, podobala sa na skýtsku ľahkú jazdu. Lukostrelci a prakovníci tvorili pomerne malú časť tráckej armády, výnimkou boli severné kmene, u ktorých boli lukostrelci hojnejší.
Keďže v tráckom vojsku nebolo príliš veľa ťažkoodencov, bola trácka armáda veľmi mobilná. Tak ako u väčšiny barbarských národov aj u Trákov ťažkoodení boli väčšinou iba náčelníci a šlachta. Postupom času sa trácke vojenstvo menilo, takisto sa menila aj výzbroj a výstroj.

Výzbroj
Meč - zakrivené meče či dýky (sica, falx alebo rhompaia), na severe pod skýtskym vplyvom využívaný akinakes, takisto sa používali grécke meče.
Kopija a oštep - pomerne krátke, oštepy na vrhanie aj na boj zblízka.
Luk - reflexný.
Výstroj
Štít - pelta
Prilba - najmä chalkidského typu, takisto aj frýgske, korintské, na severe aj skýtske kubánskeho typu.
Brnenie - kožené, grécke typy brnení, šupinové panciere.

Všedný život
Živobitím Trákov bolo predovšetkým roľmíctvo, pastierstvo, takisto sa mnoho Trákov živilo remeselníctvom, obchodovaním, vojenskými nájazdmi a drancovaním. Typický trácky odev zahŕňal tuniku, frýgsku čiapku, plášť a u niektorých kmeňov aj nohavice. Trácka kultúra bola ovplyvnená gréckou. Ich náboženstvo bolo polyteistické, z bohov uctievali najmä Dioníza, Artemis a Area, šľachta uctievala aj Herma.
Zvyky
O tráckych zvykoch píše Hérodotos vo svojích Dejinách. Zmieňuje sa, že upredňostňovali vojnu a plienenie pred roľníckym životom, považovali za krásne byť potetovaný, ďalej že Tráci vraj predávali svoje deti ako otrokov. Ak sa chcel nejaký Trák oženiť, ženu si musel odkúpiť od rodičov. Hérodotos takto opisuje pohrebný rituál bohatších Trákov Tri dni sa vystavuje telo nebohého, pozostalí ho oplakávajú. Potom pozostalí obetujú zvieratá, hodujú a hrajú hry podľa určitých pravidiel.


Kontakt

Bc. Lukáš Hrdina
Jitřní 41
312 00 PLZEŇ

E-mail: optio(zavinac)castraromana.cz