Skýtové a Skýtia

Připravil: Vladimír Dlhý

Skythský hřeben s postavami válečníkůSkýti boli príslušníci iránskych kmeňov, žijúce zväčša kočovným životom.Podrobne o nich písal ,,otec dejepisu" Hérodotos vo svojej 4. knihe dejín. Sami sa nazývali Skoloti, gréci ich nazývali Skýti (Skýthai) a Peržania Sakovia (Saká).

V 8. st. p. n. l. sa Skýti objavili v severnom Černomorí, odkiaľ príšli z oblasti atajského pohoria. Skýti zo severného černomoria vypudili iných kočovníkov - Kimérov. Tiahli za Kimérmi avšak Kiméri putovali pri pobreží Čierneho mora do Malej azie, zatiaľ čo Skýti sa dostali cez Kaukaz do Médie, ktorú dobyli a s ňou aj iné krajiny prednej Ázie. Ich nájazdy smerovali až do Egypta, kde sa faraón Psammetich I. zbavil skýtskej hrozby iba pomocu darov a prosieb. Skýti 28 rokov vládli dobytým ázijskýmkrajinám, drancovali a od mnohých národov vyberali dane. Ich nadvládu skončil médsky kráľ Kyaxares (iránsky Uvachšatra; vládol asi 625 pred Kr. - 585 pred Kr.) v roku 616 p. n. l., ktorý vraj pozval skýtskych vodvov na hostinu, kde ich dal zabiť a ostatných Skýtov vyhnal späť za Kaukaz. Podľa Herodota Skýti zapríčinili 15-ročnú vojnu Médov a Lýdov, ktorá vyvrcholila bitkou pri rieke Halys. Kráľ Kyxyares si Skýtov vo svojej krajine vážil a mal ih rád, dokonca posieľal medskych chlapcov ku Skýtom, aby ich naučili ich jazyk a strieľať z luku. Skýtski lovci často prinášali Médom svoje úlovky. Raz sa stalo, že Skýti z lovu nič nedoniesli a Kyxyares sa na skýtskych lovcov nahneval a urazil ich. Tí sa mu pomstili tak, že zabili jedného z jeho synov a potom rýchlo utiekli do Sardisu. Keď Kyxyares žiadal o ich vydanie, lýdsky kráľ Alyattes odmietol, počom nasledovala médska invázia. Herodotos sa zmieňuje aj o tom, že Skýti poslali do Spartyposlov s návrhom, aby Sparťania zaútočili na Peržanov z Efezu a Skýti by zasa zaútočili na Médiu. V roku 512 p. n. l. zaútočil na Skýtov perzský kráľ Dareios I. Herodotos spomína, že Dareiovo vojsko malo až 700 000 vojakov, čo je však dozaista prehnaný počet. Skýti bojovali s Dareiom partizánskou taktikou, pričom príležitostne Peržanov napádali.Skýtom pomáhali v boji aj kmene Sauromatov(Sarmatov), Gelónov a Budínov. Spočiatku Peržanov chránalo to, že so sebou mali oslov, skýtske kone neboli zvyknuté na ich zvuky, pretože Skýti oslov nechovali. Skýtom sa podarilo Dareiovo vojsko oslabiť a obrátiť na ústup. v r. 495 p. n. l. podnikli Skýti odvetnú výpravu na polostrov Trácky Chersonézos. Na prelome 5. a 4. st. si Skýti podmanili trákov žijúcich pri Dunaji. V 4. st. p. n. l. Skýti vytvorili centrum svojej ríše - osadu Skýtske kráľovstvo. V roku 339 p. n. l. za vlády kráľa Atea, kedy dosiahla skýtska ríša najväčší územný rozsah, sa dostali Skýti do konfliktu s Filipom II. a ich porážka a vnútorné nezhody, ale aj nájazdy Sarmatov, ktorí väčšinu Skýtie obsadili, viedli k oslabeniu skýtskej ríše. Sarmati si postupne časť Skýtov podmanili a zmiešali sa s nimi. Na prelome 3. a 2. st. p. n. l. sa prenieslo stredisko skýtskej ríše do mesta Skýtsky Neapol na Tauridskom Chersonéze (Krym). V moci Skýtov zostal Tauridský Chersonézos a priľahlé stepné oblasti. V tomto období skýtski králi Skilurus a po ňom jeho syn Palacus bojovali s Bosporským Kráľovstvom a s pontským kráľom Mithhridatom Eupatorom,napádali grécke osady a bojovali aj s rímskymi vojskami. Celkový rozpad skýtskej moci zapríčinili útoky Gótov a neskôr Hunov.

Skythští válečníci

Vojenstvo
Skýti dokázali vďaka svojim vojenským schopnostiam poraziť niekoľkonásobnú presilu a dobyť nepriaťeľské územia. To sa prejavilo napríklad pri ťažení za Kimérmi, dobytí Prednej Ázie,dobýjaní Ninive alebo pri odrazení útoku Dareia I. Väčšinu skýtskeho vojska tvorila ľahká jazda, ktorej úlohou bolo oslabiť, vyčerpať a demoralizovať nepriaťeľské vojsko. V menšom merítku sa využívala ťažká jazda a pechota. Ťažká jazda mala význam pri rozbití nepriateľskej formácie. Útočila spolu s pechotou zoradená v šíku alebo v kline. Ľahká jazda bola výzbrojená lukom a mečom, prípadne oštepmi, chránili sa koženou vestou a štítom. Ťažká jazda bola vyzbrojená dlhou kopijou, mečom a lukom, prípadne oštepom, palcátom či sekerou, chránili sa šupinovým brnením, štítom , prilbami a náholenníkmi. Ťažkú jazdu tvorili zámožní jedinci, teda kmeňoví alebo rodoví náčelníci, šľachtici a králi.

Skythský jízdní válečníkVýzbroj
Luk - hlavnou skýtskou zbranou bol tak, ako aj u iných kočovných národov luk. Skýti boli majstrami v lukostreľbe. Používali reflexný typ luku, mal dostrel až 500 metrov,vyrobený z dreva, kostí a šliach. Šípy vyrábali z rákosia alebo z vŕbových prútov, boli otrávené, pripevňovali na ne pierka. Hroty skýtskych šípov bývali trojhranné. Na nálezy takýchto hrotov sa odvoláva mnoho historikov pri záležitosto skýtskych nájazdov do strednej Európy. Skýtsky tulec - gorytos, mal dve komory, jedna slúžila pre uskladnenie šípov a druhá pre luk, bohato zdobené, niekedy vyrobené zo zlata. Meč - typ akinakes s typickou srdcovitou záštitou, spočiatku z brunzu, neskôr zo železa. Dvojsečné, od 4. st. p. n. l. aj jednosečné. Spočiatku mali ostria skýtskych mečov rovnbežný tvar, na hrote zúžené, dlhé 60-70 cm. Od 5. st. p. n. l mali ostria tvar rovnoramenného trojuholníka. Dýka - podobný tvar ako meč, dlhá 35-40 cm. Kopija - dlhá najviac 3 m, hrot väčšinou listovitého tvaru. Oštep - dlhý 1,7 m, používal sa aj na boj z blízka, aj na vrhanie. Sekera - typ sagaris. Palcát - používali ho najmä šľachtici .

Výstroj
Šupinové brnenie - ťažká jazda, výrábalo sa pripevnenim kovových šupín ku koženému podkladu Kožená vesta - ľahká jazda. Štít - u ľahkej jazdy prútený, u ťažkej s vrstvou kovových platničiek. Prilba - z bronzu, spočiatku kubánskeho typu, neskôr podľa gréckych vzorov alebo frýgska čiapka s pripevnenými šupinami. Náholenníky - kožený pás pokrytý kov. šupinami alebo podľa gréckych vzorov.

Všedný život
Keďže boli Skýti zväčša kočovníci, živili sa hlavne pastierstvom a lovom. Niektorí Skýti žili aj usadlým spôsobom a živili sa roľníctvom, v neskorších obdobiach sa začaločoraz viac Skýtov usádzať ( Herodos spomína Skýtov Roľníkov a Oráčov, ale aj skýtske kmene Alozonov a Kalipidov, ktoré boli pogréčtené a živili sa roľníctvom).Vďaka gréckym obchodným osadám boli Skýti v kontakte s gréckou kultúrou, ktorá značne ovplyvnila skýtsku kultúru. Skýti s Grékmi obchodovali ale aj bojovali. Predávali Grékom otrokov, meď, vosk, kožušiny , obilie a soľ, kupovali si od nich víno a šperky. Strava Skýtov zahrňovala predovšetkým mliečne výrobky a mäso zo zvierat, ktoré si dochovali alebo ulovili. Boli takisto aj dobrí remeselníci.Svoje výrobky (nádoby, konské postroje, vojenskú výzbroj a výstroj atď.) bohato zdobili výjavmi z bežného života, mytológie a bojov. Bohatší Skýti a to muži aj ženysa radi zdobili zlatom. Skýtske mohyly (kurgany) poskytli vďaka nálezom, ktoré v sebe ukrývali mnoho informácii o skýtskej kultúre. Nie je známe, že by Skýti používali písmo, avšak našla sa skýtska nádoba so záhadnými znakmi. Skýti mali určite aj bohatú mytológiu, no zachovalo sa nám z nej minimum. Na rôznych výrobkoch sú častovyobrazené rôzne netvory, grifovia, draci a iné. Skýti sa odievali do nohavíc a košieľ, ženy si obliekali róby. Pre Skýtov je typická aj frýgická čiapka.

Skýtski bohovia:
Tabiti - bohyňa ohňa (Hestia)
Papaios - hlavný boh ( Zeus)
Apia - bohyňa zeme, Papaiova manželka
Oitosuros - boh Slnka ( Apolón)
Thagimasades - boh mora ( Poseidón)
Argimpasa- bohyňa plodnosti ( Afrodita)
Boh vojny (skýtske meno sa nám nezachovalo)

Skýti bohom obetovali zvieratá aj ľudí.

Susedné a príbuzné národy
Už starovekí historici nemysleli vždy pod označením Skýti ten národ, o ktorom sa tu píše. Ako Skýtov často označovali národy a kmene:
- patriace medzi iránskych kočovníkov, teda príbuzných Skýtov ( Sarmati, Sakovia, Massageti a i.)
- so spolčným lokálnym výskytom, teda žijúce v Skýthii
- so spoločným spôsobom života ( kočovníctvo) a podobnou kultúrou ako Skýti, teda napríklad Huni a iné neiránske kočovné etniká


Kontakt

Bc. Lukáš Hrdina
Jitřní 41
312 00 PLZEŇ

E-mail: optio@castraromana.cz